Čím ďalej tým viac, je menej viac!

  • 29. 04. 2019

Vonku sa začína oteplievať, všetko kvitne a vtáčiky čvirikajú... a ja pobehujem po byte a rozmýšľam, čo by som ešte ...VYHODILA! Najskôr som to zvalila na syndróm jarného upratovania, ale potom som si uvedomila, že túto túžbu nosím v sebe omnoho dlhšie ako od jarného slnovratu.
 
Už dávno túžim zbaviť sa tej kopy vecí, čo človek "potrebuje". Otvoríte skrinku v kúpeľni a pozerá na Vás milión fľaštičiek, krabičiek a flakónov, hoci ledva používate deodorant a zubnú pastu... Otvoríte skriňu v spálni a pozerá na Vás milión blúziek, sukní a šatičiek, hoci nosíte iba rifle a tričko... Otvoríte botník v chodbe a pozerá na Vás milión lodičiek, baleríniek a sandálok, hoci nosíte iba tenisky... a kuchyni tiež neostanem nič dlžná!!! Mám kopec neúčelného náradia, misiek a porcelánu, ktorý len prekladám z miesta na miesto a oprašujem. Z časopisov sa na Vás usmievajú nadšené modelky, ktoré Vás každú sezónu vyzývajú k obnove šatníka. Z televízie sa Vám prihovárajú spokojné gazdinky, lákajúce k nákupu užitočných pomôcok, ktoré zaručene skrátia čas prípravy jedál na polovicu, ak nie aj na 1/3.
Ja si však vravím, že koľko času by som asi denne ušetrila tým, keby som nemusela rozmýšľať, čo si oblečiem, čo si obujem a z ktorej šálky vypijem svoju kávu. Začali ma všetky tie veci okolo mňa rozptylovať, unavovať a nakoniec aj hnevať! Diagnózu jarného upratovania som musela zmeniť na diagnózu MINIMALIZMU s doživotnými následkami. Chcelo to plán! Možno sa zo dňa na deň zobudíte ako minimalista (ikeď úprimne, táto túžba, hoc potláčaná, vo Vás rástla už roky), ale všetkého, čo ste nahromadili, sa zo dňa na deň nezbavíte.
 
Začala som teda v skrini a myslím, že zrovna do tej časti nášho príbytku sa bude minimalizmus zakrádať len veľmi pomaličky, opatrne, iba po špičkách a so zatajeným dychom. Napriek odhodlaniu sa stále neviem rozlúčiť s mnohými kúskami. Vezmem každý kus oblečenia do ruky, kladiem si dookola tie isté otázky a vyslovujem konečný ortieľ: "Kedy som to mala na sebe naposledy?" "S čím je to kombinovateľné?" "Na akú príležitosť to je?" "Aký je to materiál?" "Aká je to kvalita?" .... "Preč s tým!" alebo "Ešte ponosím." Už nekupujem nič neforemné, čo sa dá obliecť len k jedným konkrétnym nohaviciam. Nezláka ma kúpiť niečo s nápisom, čo sa dá obliecť len piatok večer...
S topánkami som sa prekvapivo lúčila omnoho ľahšie. Bez milosti som vyhodila všetky, ktoré sa dopustili prehrešku pravidelného ničenia mojich nôh. Nakoniec v botníku ostalo len pár tenisiek a jedny lodičky ako záložný plán. No dobre, vzadu mám schované božské sandálky na platforme od Tommyho H., ale hovorím si, že mi aspoň budú pripomínať moje staré "ja" a varovať ma pred opätovným úpadkom.
Úplne najľahšie sa vyhadzovali kabelky, nechala som si len zopár kvalitných v rámci motta "na každú príležitosť jednu" a kúpila som si praktický rubsak na všetky príležitosti.
 
No ale sľúbila som, že ani kuchyni neostanem nič dlžná. Takže teraz nasleduje to premostenie.... kedy si poviete "ahááá, tak preto to píše na blog s receptami". Minimalizmus pre mňa neznamená len mať jedny rifle, 5 tričiek a jedny tenisky...
MINIMALIZMUS JE žIVOTNÁ FILOZOFIA
Minimalisticky by ste mali uvažovať pri každodenných činnostiach a keďže sa ja najčastejšie pohybujem v kuchyni, zaviedla som minimalizmus aj pri pečení a varení.
 
Moje zásady minimalistu v kuchyni:
 
1.Organizácia pracoviska
Musím sa pochváliť, že mám veľmi dobre riešenú kuchyňu. Ak stojím pri sporáku, naľavo mám na dosah ruky oleje a na pravo koreničky. Od sporáka je to len jeden krok do myčky a tak môžem použité riady rovno ukladať do nej a nemusím ich prekladať z miesta na miesto. Vedľa myčky mám umývadlo, čiže čo sa nemôže "vyprať" rovno umývam. Najlepšia vychytávka je, že ak otvorím myčku tak naľavo od nej sú skrinky a čisté riady prekladám z myčky do skriniek bez toho, aby som musela urobiť čo i len jediný krok. Náradie, ktoré denne používate majte po ruke a nefunkčných vecí sa radšej zbavte. 
Aj napriek tomu, že mám takmer všetky suroviny v prehľadných dózach a označené etiketami, vždy sa prekvapím, čo počas generálneho upratovania objavím. Zbytky cestovín sú taká klasika... na večeru sa potom podáva "Fusillovo-Pennové Farfalle"
 
2. Výber správneho receptu je základ
Aby ma recept zaujal a mala by som chuť ho vyskúšať musí byť jednoduchý na prípravu, mal by obsahovať suroviny bežne dostupné v obchodoch a dĺžka prípravy by nemala presahovať primeraný čas. Som priam alergická na recepty typu "180g tofu..." a čo mám urobiť so zvyšnými 40g?!!, ktoré obsahuje jedno balenie. A tak už vyše roka sa Vám snažím prinášať jednoduché recepty nenáročné na suroviny, postup a čas.
 
3. Misy, misky, mištičky, lyžice a lyžičky
Minimalizmus pokračuje výberom riadu, veď napokon riady, ktoré povyberáte, budete musieť onedlho poumývať, poutierať a poodkladať. Tento premrhaný čas navyše rozhodne chcete stráviť inak. To je dôvod, prečo takmer všetky moje recepty začínajú "vo vyššej nádobe". Veľakrát stačí otočiť dva kroky v postupe a ušetríte si kopec času a riadu.
Vyberiem jednu moju obľúbenú univerzálnu teplozdornú misku, do nej rozrobím kvások, potom ju položím na váhu a postupne pridávam všetky suroviny, vymiesim, vylejem na plech a pečiem.... tadááááá.
Najviac ľúbim recepty, kde sa všetko pripravuje v jednom hrnci... Nemci by povedali, že sú to "Eintopfy"... Všetko nakrájam, nahádžem naraz do hrnca, alebo prihadzujem postupne a pomaly si to bubloce na sporáku, kým sa ja venujem radostnejším činnostiam.
Brokolicové smotanové cestoviny som dotiahla k úplnej dokonalosti... Dám variť cestovinu, po 5 minútach prihodím do toho istého hrnca brokolicu, potom cestovinu a brokolicu zlejem, prilejem sójovú smotanu, ochutím, povarím, aby sa spojili chute a podávam. Radosť variť! Najväčšie utrepenie je naopak pre mňa urobiť grenadír. Tento zdanlivo jednoduchý pokrm sa pripravuje v troch hrncoch a aj napriek viacerým pokusom sa mi to podarilo znížiť maximálne na dva. To len na okraj témy a na pobavenie čitateľa.
 
4. 4v1
Keď Vám povedia, že Vaše dieťa je alergické na kopec potravín, prvé čo Vám prebehne hlavou je, že čo bude jesť, ale potom začnete rozmýšľať, čo budete jesť vy a čo vlastne celá rodina. Ideálne by samozrejme bolo, keby všetci jedli jedno a to isté.... ALE... No a ak nechcete skončiť tak, že budete mužovi variť jedno, sebe druhé, staršiemu tretie a mladšiemu štvrté jedlo naraz, skúste porozmýšľať, ako si robotu uľahčiť. Ja podľa toho do hrnca prihadzujem a postupne v rôznej fáze z neho odoberám tak, že nakoniec mám 4x jeden a ten istý obed a zakaždým kus inak. Prihodím suroviny, povarím, odoberiem na tanier, pridám ďalšie, prípadne aj nejaký ten alergén, čo zvyšok rodiny toleruje, zase odoberám a pridávam až nakoniec si všetci pochutia bez následkov.
 
5. Neplytvajte
Najväčšia moja úchylka je navariť presne toľko, koľko sa zje. Viem presne koľko nám treba cestovín na večeru, koľko zjeme toho či onoho, len aby to neskončilo v chladničke do druhého, tretieho, či nedajbože štvrtého dňa. Hororový scenár by bol, keby to nakoniec poputovalo do koša a to je pre mňa absolútne neprijateľné. Potraviny vyhadzujem len vo veľmi krajnom prípade. Nákupy plánujem a obsah chladničky sledujem veľmi pozorne. Cítim neskutočné uspokojenie, keď vidím, ako sa potraviny z chladničky míňajú a že všetky našli využitie v chutných jedlách.
Z toho plynie aj moja potreba nenapiecť za plech koláčov, ale len taký menší koláčik, ako chutná čerešnička za obedom. Veľmi často robievam len polovičné alebo aj štvrtinové dávky, ale o tom niekedy nabudúce, keď ma opäť kopne múza.
 
Na záver sa chcem ospravedlniť. Myšlienky na tento príspevok som zbierala v hlave dlho, chcela som, aby bol príspevok minimalistický, ako myšlienka minimalizmu sama o sebe... ALE keď sa začali tie myšlienky valiť von, nešlo ich zastaviť. Tak už len dodám, IDETOAJBEZ milióna "nevyhnutností", ktoré nás obklopujú ..... nebojte sa začať, prvý malý úspech pozve ďalší a ďalší .... a možno potom ostane viac času na bežné radosti.

 

Krásny deň Vám želám